Mgr. Pavel Jombík

- 10 rokov, takáto doba sa už dá hodnotiť. Naplnili tieto roky kňazskej služby Vaše očakávania? Čo ste si predstavovali inak?

Ešte pred seminárom som mal možnosť byť rok a pol na fare a vidieť život kňaza. Ako taký obraz o vonkajšej službe kňazov som teda mal, za čo som Bohu vďačný. Ten osobný vzťah medzi kňazom a Bohom som poznával a budoval postupne v jednotlivých situáciách po vysviacke a najlepšie to vystihuje vyjadrenie jedného kňaza, ktorý mi v deň vysviacky povedal: „Vitaj pod Kristovým krížom.“

Kedysi som si myslel, že chcieť byť svätým, znamená dosahovať stav duchovnej dokonalosti, ktorý sa nebude meniť. Postupne som spoznal, že tu na zemi sa to nedá. I keď sú momenty krásnych chvíľ prežitých s Bohom, je to len krátke zakúsenie toho, čo nás čaká vo večnosti a to ma motivuje k úsiliu byť Bohu verný každý deň. Vedomie vlastnej slabosti je pokorujúce, ale práve vtedy sa ukazuje Božia moc – a to ma učí poznávať Božie plány so mnou a spoliehať sa viac na Boha, ako na seba. Pretože keď aj žiada niečo ťažké, dá k tomu aj schopnosti, čo pekne vyjadruje myšlienka – „Boh si nepovoláva schopných, ale dáva schopnosť povolaným.“

 

- Kadiaľ viedli Vaše cesty počas týchto rokov?

Prvý rok som bol kaplánom v Novej Bani, kde som bol na praxi aj ako diakon. Po roku som sa sťahoval do Brezna. Po ďalšom roku som prešiel na nové kaplánske miesto v Handlovej, kde som bol 11 mesiacov. Posledné kaplánske chvíle som pôsobil vo farnosti Zvolen – Sekier, kde som bol rok aj tri mesiace.

Potom ma otec biskup poslal za administrátora do Podbrezovej, kde som bol presne dva roky. Medzitým došlo k prerozdeleniu diecéz a ja som v tom čase vnímal, že ma Boh volá do služby v Sekulárnom Inštitúte Krista Veľkňaza (SIKV) a tak som sa dostal na Moravu, kde je pobočka SIKV a spravujem aj farnosti Choryně, Branky a Loučka u Valašského Meziříčí.

Neľutujem tie prestupy, pretože každá farnosť ma obohatila novými vzťahmi, skúsenosťami a zvykmi, z čoho stále čerpám skúsenosti.

 

- A čo ďalej? Máte nejakú konkrétnu víziu do ďalších rokov?

Čo bude ďalej nechávam na Toho, ktorý ma povolal. Jedinou víziou z mojej strany je viac sa usilovať o vernosť v láske k Bohu.