3. nedeľa cez rok C

3. nedeľa cez rok C

3. nedeľa cez rok CKňaz Ezdráš teda v prvý deň siedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov, žien a všetkých, ktorí boli schopní chápať, čo sa počúvalo. Čítali z neho na námestí oproti Vodnej bráne od samého rána do poludnia pred mužmi a ženami a všetkými, čo boli schopní chápať. Zákonník Ezdráš stál na drevenej vyvýšenine, ktorú na tento cieľ urobili.

Ezdráš otvoril knihu pred očami všetkých ľudí, prevyšoval totiž všetok ľud, a keď ju otváral, všetok ľud vstal. Ezdráš dobrorečil Pánovi, veľkému Bohu, a ľud rad-radom odpovedal: „Amen, amen!“, pričom zdvíhal ruky. A čítali z knihy, z Božieho zákona, stať za staťou a vykladali zmysel, takže rozumeli tomu, čo sa prečítalo. Vtedy Nehemiáš, to jest kráľov námestník, Ezdráš, kňaz a zákonník, a leviti, čo vyučovali ľud, povedali celému spoločenstvu: „Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!“ Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. Potom im povedal: „Choďte, zajedzte si niečo mastného a vypite si sladkého, no niečo z toho pošlite aj tomu, kto si nenachystal! Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!“

Neh 8,2-4a.5-6.8-10

Kniha Nehemiáš vypovedá o udalostiach súvisiacich s návratom izraelského ľudu z Babylonského zajatia a s následnou obnovou jeruzalemského chrámu i náboženských a spoločenských štruktúr Izraela. Základom obnovy je návrat k Pánovmu zákonu. Po dlhoročnej nútenej odmlke má vyvolený národ znovu príležitosť počúvať a poznávať obsah Zákona a sláviť liturgiu. Úryvok, ktorý sa číta na 3. nedeľu cez rok liturgického cyklu C, živo popisuje verejné predčítanie Zákona a emočne silné reakcie prítomného ľudu.

Rezervovaný Stredoeurópan potrebuje istú dávku fantázie, aby si dokázal predstaviť, ako si veľké zhromaždenie ľudu na verejnom priestranstve spontánne (a bez predchádzajúcich inštrukcií liturgickej komisie) kľaká, vstáva a padá tvárou k zemi, dvíha ruky a pritom hlučne prejavuje svoju ľútosť i radosť. Pre starovekého obyvateľa Blízkeho východu pravdepodobne neboli spontánne prejavy ľútosti i radosti na náboženskom zhromaždení ničím mimoriadnym. Mimoriadnou udalosťou je pre nich to, že opäť majú prístup k Pánovmu zákonu. Skutočnosť, že znovu majú možnosť poznávať posvätné texty, ktoré predstavujú základ ich národnej, náboženskej i spoločenskej identity, je pre nich úžasný objav. Nemôžu inak, než reagovať na túto veľkolepú udalosť bujarou radosťou a hodovaním.

U nás je situácia presne opačná. Prístup k Pánovmu zákonu, možnosť počúvať, čítať a poznávať ho je takmer absolútnou samozrejmosťou, ktorá nás nijako nerozhodí. Texty Písma pre nás väčšinou nepredstavujú žiadny mimoriadny objav. Možno by v našom prípade stálo za to prehodiť postup, ktorý nám práve predstavil Nehemiáš. Navrátilci z Babylonu znovu objavili Pánov zákon a tento objav reagovali nepredstieranou radosťou. My možno potrebujeme znovu objaviť živú radosť z Pánovho slova a potom budeme prekvapení jeho nespútanou silou.